Sedím za stolom, z času na čas kliknem na lište na chat a prečítam si, čo mi píšeš, odpoviem na to, ale myšlienky mi blúdia už dávno niekde inde. Myšlienky, ktoré predbehli čas a ja vidím, ako prebieha naše prvé stretnutie....
Sedíme na káve, trochu nervózni z toho, že po takom čase a množstve vymenených správ sme konečne LIVE spolu. Obaja sa trochu ošívame, sem tam na seba pozrieme, ale inač sa nejak nevedia prelomiť tie lady medzi nami. Jeden by neveril, ako sa dvaja ľudia, ktorí si cez správy a chat vymieňali horúce predstavy a odkazy, nevedia odhodlať k ďalšiemu kroku. Kroku, ktorý to všetko môže zmeniť. Ktorý to všetko zmení celkom určíte. Otázka je, či k lepšiemu alebo horšiemu. V tom prvom prípade sa budeme stretávať naďalej, v tom druhom je toto „kafe“ prvé a posledne zároveň. Preto tá nervozita, neistota či strach?
Potrasiem hlavou, zaháňam dotieravé myšlienky a opäť odpisujem na ďalšiu tvoju správu. V duchu sa usmievam nad tým, na čo som myslela....
Konečne sa rozhovor rozprúdil, skáčeme z témy na tému, smejeme sa, proste ako starí známi. Ľady sú prelomene, prižmúrenými očami sledujem, ako mi rozprávaš jednu zo svojich príhod, gestikuluješ pri tom, aby si pridal doraz a pri jednom z takých gest sa ma dotkneš – najprv náhodou, potom sú tvoje gesta cielene smerované k dotykom, až stíchneme, len sedíme a nenápadne sa dotýkame. Opatrne skúmame, kam až sa dá na verejnosti zájsť a ten ohňostroj iskier, čo medzi nami lietajú zahanbi snáď aj silvestrovsky.
Klik klik, na lište opäť bliká „nová sprava“. Píšeš, že sa nič nezmenilo, že más záujem, že chceš....
Debata trochu viazne, obaja cítime, akí sme napätí, ako tá sexuálna energia, ktorá sa v nás nahromadila potrebuje byť vypustená, vybuchnúť do prudkej vášňou spaľujúcej explózie. Obaja myslime na to iste, len je otázka času, kedy to aj spravíme. Vstávam, so žmurknutím ti oznamujem, že si idem odskočiť a odchádzam smerom k toaletám. Cez plece vidím, ako vstávaš tiež a nasleduješ ma.....
Pokračovanie v prípade záujmu ;-)