Ochranca

Nič netušiac som uprela zrak na telefon, keď zapípal. Stačilo, aby po mozog dorazila informácia. Srdce sa mi rozbúchalo, z hrude šlo vyskočiť.

On nevie, že som ho chcela zabudnúť? Celého, samozrejme, jeho aj s jeho ... Miesto krásneho R.I.P. na mieste, kam som si ho odložila do pamäte, rozochvieva spomienky. Znepokojivé je, že znova túžim prežiť to, čo sa v spomienkach sfarbených ružovou hmlou zabudnutia javí ako príjemné...

S nikým už nikdy nebude nič... kým si pamätám... a - vidíte ho, zloducha, stará sa , aby som nezabudla.
Už dva roky ma chráni -

Ochranár akýsi.