Tu si ma našiel. Neozval sa na inzerát, neoslovil ma s ponukou orgií a orgazmov. Napísal mi reakciu na poviedku.
Ponúkol mi spoločnosť v prípade, že sa ocitnem v jeho meste.
Neprešiel ani mesiac, a príležitosť nastala. Prechádzali sme sa. Rozprával mi o histórii budov, obdivovala som atmosféru mesta. V tom istom duchu sa odohrávali všetky stretnutia ten rok. V lete k nim pribudli bozky na lavičke. Výlety, vychádzky, čajovňa... Množstvo zážitkov, krásnych a príjemných.
Prešiel rok a neuveriteľné sa stalo - stretávali sme sa naďalej - už bez bozkov. S krásnym priateľským objatím. Pevným a ubezpečujúcim.
Prešiel druhý rok.
Denne si máme čo povedať.
Stále je mi vzácny. Neprekáža mu, keď som bez nálady, neupravená, nevrlá, negatívna, unavená, chorá.
Povzbudzuje ma, keď nesrším optimizmom, tíši moju bolesť, sníma únavu, rozradostňuje zrak, keď vidím jeho dobré oči. Je mi oporou, spoľahlivou, vernou.
Neprežívame spolu nič telesného.
Možno práve preto objíma, hladí moju dušu. Kto?
Predsa Anjel. (človek by to so mnou nevydržal)