vetranie

Po celodenných povinnostiach, po váhaní, som sa šla rozpomínať na Vinohrady. Sú tam kúzelné miesta. Jedno, kde majú skvelý čaj. Dnes nemali. Ani mi nebolo smutno, že v tej štvrti nie sú billboardy navrhujúce adopciu dákeho vtáka... že vraj sa môžem chváliť jeho perím... No to tak, ani perom, jediným pierkom by som sa nechválila, ked nie je vlastný, len dáky adoptovaný, fták jeden.
- A že dávno už nemám prechodný pobyt v tých príjemných končinách, zablúdila som. Nepodlieham hrôze, naopak, vychutnávam si hru na : hádaj, kde vyjdeš. Neuhádla som. Zažila som pestrú škálu pocitov - od pobavenia, že pod verejným, enormne nevkusne neónovou reklamou osvetleným verejným domom je sídlo mestskej polície po bázeň pred pohľadom na kostol akoby vystupujúci z inej dimenzie.

Len erotika nikde. Tento spôsob zimy je zrejme silne antierotický.
Či nie?