... a zas je tu!

Zobudilo ma čľapotanie. Nie od rozkoše, ako keď dieťa šantí čľupky čľapky v bazéne. Také, ako keď sa horská riava mení na vodopád a získava smrtiacu silu. A to nič strašného, len ide jar. Včerajšia metelica sa mení na zajtrajšiu povodeň.

A čo dnes?

Dnes môžem spomínať na jarné upratovanie, kedysi s očakávaním, že do voňavej, po zime zbavenej všetkých pavučín a prachu príde slniečko, úsmev, chuť začať znova.

Ako sa to deje vám? Vygruntujete a príde?
Alebo zase nič.

Jar je tu.