ci ci ci

Mačka údajne privykne na svoje prostredie, označkuje si ho, vymedzí. Potom si podmaní človeka , ktorý tam žije. Celý život verne zostáva na svojom území. Ak človek odíde, mačka je znechutená, že jej komplikujú život. Ani ju nenapadne hľadať, kam sa podel jej pôvodný človek. Zostáva na mieste . Vznešene vezme nového človeka na milosť, dovolí mu, aby ju zaopatril, krmil, čistil po nej, bral ju k veterinárovi...
Pes to má podobne. Ovšem len čo sa týka značkovania teritória. Je spokojný vo svojom priestore. Keď jedného dňa zmizne jeho pán, pes zosmutnie, nežerie. Ak sa pán sťahuje, pes ho nasleduje, kamkoľvek. Je mu oddaný, lebo človek je najdôležitejšou súčasťou jeho vesmíru, je tým stredobodom, okolo ktorého si vyznačkuje svoj priestor.

Neviem, či je taká poklona, povedať niekomu "kočka".
Neviem, či je poklona povedať niekomu "si ako pes".

Niekto nechápe, že ak mám rada mačky, môžem mať rada aj psov.
Obzvlášť psie oči.
A hebučký kožuštek mačkovitej šelmy.
:-)