ZO ŽIVOTA

Sedela som v čakárni na pohotovosti a nechtiac si musela vypočuť rozhovor trojky vedľa – dvaja muži, jedna slečna. Vek? Ťažko povedať, slečna mohla mať tak 25, jeden z mužov tiež tak, druhy vyzeral podstatne starší. Nebolo možné prepočuť, o čom sa bavili a tak som sa dozvedela, že tam nie sú prvýkrát, boli už aj včera večer a dnes prišli opäť. Problém? Zjavne, ehm, intímneho charakteru, ale týkajúci sa zadku. Nebudem zachádzať do podrobností, kto vie, pochopí. Rozhovor sa točil okolo toho, ako sa dotyčná k tomuto „úrazu“ dostala („najprv som ju vylízal, potom som jej ho tam vrazil aj s guľami“), ako si starší pán predstavuje „liečbu“ tohto problému („nech jej to odrežú a vybavene“), názor druhého muža („ale potom bude mat problém srať“). Keď slečna vyšla von z ambulancie, dozvedela som sa aj to, že "mám sedieť v nejakej detskej vaničke s nejakou kôrou a namáčať si riť, ono sa to potom ukľudní“ a aj to, že čakajú na chirurga. Ten prišiel podľa ich názoru príliš pomaly („včera tu bol oveľa rýchlejšie“) a keď opäť slečna zmizla v ambulancii, dozvedela som sa, ako mladší muž ma nejakú známosť v neďalekom meste (je to baba cez 50, stará škatuľa, ale nadržaná jak sviňa“) a že by nebol proti, keby šiel starší s nim na najbližšiu návštevu („tá je hore ešte dobra, uvidíš, bude sa ti páčiť a zvládne nás aj oboch“), aj to, aká je jeho známosť z neho nadšená („mi vyvoláva furt a vraj si ma chce na klonovať, taká je z môjho kokota hotová“). Našťastie slečnu relatívne rýchlo vybavili a trojica odišla, pričom sa ešte smiali na tom, ako ju ten starší zas „rozcvičí“. Nepochybujem o tom, že opäť sa dotrepú na pohotovosť.