Stratení v čase

Ľudia sa míňajú z rôznych dôvodov. Iste nestretnem niekoho, kto čaká príležitosť v bare, kým sedím doma.

Ak sa aj stretne pri venčení psov on a ona, padnú si do oka a flirtujú, nemusí známosť vyústiť do dôvernejšej polohy. Obzvlášť, ak sa stane, ako jednej mojej známej, že raz šla nafintená venčiť v očakávaní mierneho posunu vpred - a pán venčil nielen psíka, ale aj manželku a rôzne sa krútil, aby v jej stranu ani len nepozrel. Samozrejme, nepozdravil, tváril sa , že tam vlastne vôbec nie je :-)
Aj takto sa strácajú vyhliadky na spestrenie a spríjemnenie.

Svoju skúsenosť spred mnohých rokov mi pripomenul niekto nechtiac. Stáva sa, že aj úmyselne zabŕdne človek, tentoraz medzi rečou. . .

Bol mladý, krásny, usmiaty a nerozumela som mu ani slovo. Neverbálna komunikácia prebiehala v prísnych mantineloch, ale - ako keď máte vlnobitie, /búrku v šerbli/ prelialo sa cez okraj občas gesto, pohľad... Čím ďalej, tým častejšie. Už som zvažovala zobrať na milosť jeho psie oči a sľubný, výrazný argument, keď ho zrazu premiestnili do inej krajiny. Po rokoch zmenil aj firmu. Koľkože nás je miliárd? Vidieť sa znova je menej pravdepodobné, než ísť na výlet raketoplánom.

Budem spomínať na tých, ktorí zmizli v čase :-)

A vy?