Mám chuť...

Mám chuť, zašepkala mi ráno do telefónu a zložila. Neuveriteľne ma to vzrušila. Bola to jej hra so mnou, na ktorú som nikdy nepovedal nie. Mal som nadržaných 24 rokov a ona 37. Vraj vekový nepomer? Ale kdeže. To, čo som ja vyrovnával energiou a vzrušenosťou, ona svojimi skúsenými dotykmi a premyslenou rafinovanosťou. Skočil som na bicykel a upaľoval som do jej kaviarne. Hoci otvárala až o desiatej a nevolala mi neskôr ako o ôsmej, vždy som našiel jej kráľovstvo otvorené. A to nielen kaviarenské, ale aj to, čo schovávala pod krátkou riflovou sukničkou a bielymi tangáčikmi. Mňam, oliznem sa vždy, keď vidím ľadovú kávu, pretože tú si zvykla liať na prsia a ja, ako poslušný psíček, som jej ich vylízal do sucha. Prirodzene mi uniklo pár kvapiek aj na jej prirodzenie, to som však vysušiť nedokázal. Aj napriek dvom pôrodom mala mimoriadne tvarovanú buchtičku. Malé buchtičky, ktoré podávala vo svojom podniku ku káve, akoby kopírovali jej nenásytnú ryhu, ktorej sa stačilo párkrát dotknúť a už pulzovala, už sa zalievala šťavičkou a nenormálne chutila... Ale všetko sa raz končí, a tak sa skončili aj moje kaviarenské posedenia, či skôr poležania. Po troch mesiacoch si našla nového chlapa a mne odvtedy ostali len sladké spomienky a veľká náruživosť pre kávu...