Je taký, ktorý hladí uši aj dušu.
Je jemný a znie ako hudba.
Jeho zvuk nie je prenikavý, ani vtieravý.
Plynie ako keď pradie kocúr. Nie, nechraptí. Neškrípu v ňom falošné tóny. Je, kým je, a jeho hlas, zvuk jeho hlasu tíši rozrušenie, tlmí bolesť, prebúdza život.
Nemám rada hlučné, surové hlasy potentných samcov, vulgárne zvukom aj prejavom, informujúce svet o pretekajúcom testosteróne, vnucujúce sa svojou predimenzovanosťou do uší a mozgu bezohľadne ako prievan.
Hlas, na ktorý počujem, je jemný, kultivovaný, mohutný myšlienkou a prejavom ducha a duše.
(Volanie divočiny)