hádam sa, hádaš sa

Pani vo vyššom dôchodkovom veku si zaspomínala: nadávam na nebohého, bárs mi s ním nebolo zle. Ale keď si spomeniem, ako stále rýpal pri pohľade na moje varenie, do hocičoho... Do čoho? Napríklad sa pýtal, prečo miešam zľava doprava? Prečo solím pred dovarením? Prečo dám ocot? Vždy som ho poslala pozerať Ligu majstrov, nech v kuchyni neznervózňuje...
Horšie, keď práve nešlo nič, čo by chcel pozerať, a tak sa díval na mňa a v kuse sa pýtal spochybňujúc, či výsledok bude jedlý. Nezabila ho, štyridsať rokov ju sekíroval, kým ho nekleplo.
Na čom sa pohádate?
Ja sa nemám s kým tak zdravo nedohodnúť, ale keby som sa mohla, asi z kuchyne pošlem do pr-ele, a nie k TV, a zásadne musí byť po mojom, lebo inak to nemôže byť správne. To je predsa jasné.

Ovšem, život ma občas riadne usmerní, aby mi ukázal, že sa mýlim. Napríklad, ak trvám na tom, že v nedeľu pôjdem na výlet. "Náhodou" práve mojím smerom nejde autobus, asi ho niekde zakliali škriatkovia, počasie je, že by psa von nevyhnal. Tak musím sklopiť uši a cupkať domov na rozmrazovanie.

Viete sa konštruktívne hádať?