Niekto potrebuje počuť, ako ho má iný rád.
No čo nevymyslí duša poetická? Poklony a lichotenie niekto potrebuje ako rastlinka hnojivo, inak neprinesi želanú úrodu. Niekto zas vôbec, proste má také sebavedomie, že sa považuje automaticky za stred sveta a cieľ všetkých túžob.
Čo by ste povedali na vyznanie: "toužím po tobě jak nebožtík po rakvi" ?
Nepostrehla som autora, báseň odrecitovali, bolo tam viac objavných prirovnaní.
Asi netreba byť originál za každú cenu.
Stačí aj klasika, soľ.