modrá je dobrá

Usmievam sa na to s nadšením a hovorím: si nádherná.

Pripomínam si, ako si v sebe roznecoval chuť a vyrážal si zvuky: si nádherná, och, ten tvoj zadok! a po niekoľkýkrát si si vzal, čo si chcel. Usmievam sa pri spomienke. Modrej a jasnej ako obloha nad hlavou. Prečo muži nehovoria : och, tá tvoja sviečková, ach, tá tvoja duchaplnosť, och, tie tvoje ... sem tam teda čerešničky, bradavky síce skôr iba ako kôstky z čerešní, ale dobre, keď to inak nejde...



Nikdy si sa nevzrušoval mojimi vedomosťami, zručnosťami, znalosťami, úspechmi, dobrotou a láskavosťou. Ale tá moja prdel!...



Zamilovane sa dívam na modré, prekrásne modré čučoriedky a každej jednej hovorím: Si nádherná. Nádherná sama od seba, nielen preto, že ju s chuťou zjem, - tak, ako som bola konzumovaná sama.

A - už nikomu nechcem byť ... prdelou.