Študovala som v hlavnom meste susednej republiky. A ako áno, ako nie, ako to v rozprávkach býva, bola som pozvaná na stretnutie do miesta zvaného Na kovárně. Takých je veľa, však, ak mate nájsť tú správnu.
Tam som stretla predovšetkým svoju najmilšiu blogerku. A asi dva tucty neznámych ľudí.
Medzi inými jeden modrooký, sympatický muž. Milý a usmiaty. Gentleman. Každej žene daroval ružu. Potom sa viac venoval tej, s ktorou si mal čo povedať. Dodnes ho vidím.
A keďže som sa tajnými cestami dozvedela, že má dnes výročie, s radosťou mu prajem všetko najlepšie do ďalších rokov a ďakujem za radosť a úsmev. A za verše.
Veni, vela zdravia, šťastia, radosti každého druhu...ešte aspoň do stovky...