Stačí žmurknúť

Vystúpila s z nablýskaného auta, krásna ako obrázok, ako reklama. Usmiala sa na neho, vedela, čo na neho platí. Opravoval čosi na svojom, omnoho skromnejšom aute. Neprišla ho objať, aby sa neumazala.
Začala hneď rozprávať o rozkošných topánočkách, veď ide jar, o elegantnom plášti, aby ju neofúkol jarný vetrík, a o tom, že potrebuje natankovať plnú nádrž, pretože sa chystá do vzdialenejšieho termálu sa troška zrelaxovať, dať sa hýčkať, veď tento semester je taký únavný.
A on predsa nepotrebuje peniaze, má štyridsať preč, a chodí buď v montérkach alebo v džínsoch, nezaujímajú ho žiadne trendy v obliekaní a bývaní, a aj to auto...do toho by si ona nesadla ani za nič, no uznajte, ešte by živil nejakú zlatokopku, ak by mu nejaké peniažky ostávali...

Odchádzala spokojná, poslala mu vzdušnú pusu a už nemala čas sa ani opýtať na zdravie umierajúceho deduška.

Je krásna, a celá po mame, povedal si.
Byť otcom je ťažké.