"Mám ťa rád,

Eliška."
Zamrazilo ju, v šoku najprv vypla počítač, nech to nevidí. Nevidí tú hrôzu. Dávala mu šancu, mnohokrát, dozvedela sa o jeho bokovkách, náhlych inšpiráciách, Múzach, ktoré sa poletovali tak blízko, až sa otierali o telo a vítal ich, kým na ňu nemal čas... Zatmelo sa jej pred očami, a s návalom tmy sa jej vyjasnilo. Zrazu pochopila mnohé náznaky, ktoré nevedela zaradiť. Tajne dúfala, že ich vzťah bude trvať dlho, bude krásny, v pohode, porozumení, bez potreby riešiť nepríjemné a stresujúce, ako je spoločné bývanie, rozpočet...
Teraz už vie, že všetko bolo len v jej fantázii, on ju rád nemá, hoci to píše.
Vie to, asi preto, že sa volá Evinka.