Deň pred Silvestrom. Deti odišli, ostala som s haldami bielizne a zbytkami sviatočnej nálady. Do nastavšieho ticha po mnohých hlučných dňoch zvoní telefón.
Pozriem sa, spolužiačka zo strednej, nič neobvyklé, mávame svoje dni.
Dvíham: " ahoj, ako sa máš? "
Miesto odpovede: " ahoj, nechceš s nami stráviť Silvestra? Bude tam aj , aj, aj .."
Nuž prečo nie, pomyslela som si a súhlasila som. Ešte v ten večer som si zajednala miestenky, zbalila kufrík, ráno som sa spravila za krásnu a vyrazila som na cestu.
Všetko prebiehalo podľa plánu. Večer sa kaviarnička zaplnila a zábava začala prúdiť. Jemu som sa asi zapáčila od prvej chvíle. Držal ma za ruku pri tanci. Keď som si sadla, mala som podozrenie, že mi snáď usrkáva z môjho bacardi. Sprevádzal ma aj o polnoci, keď sme vyšli z kaviarne priamo na námestie uvítať pri ohňostroji nový rok.
Cestou domov som zistila, že sa na mňa tlačí v autobuse. Dotrepal sa so mnou až domov, taký bol neodbytný. A rovno do mojej postele. Tu sa ma drží ako kliešť a nie a nie ma opustiť, môj chrípkový vírus.
Tres