chvenie...

Slnko mi svieti do očí a ty sa na mňa z diaľky usmievaš. " Prejdeme sa?" Podchvíľou sa ma jemne dotkneš rukou, akoby si sa bál ma objať. Je to príjemné ťa pozorovať, tvoje oči, tvoje ústa a krásny úsmev. Celú cestu sa chichoceme a ja sa cítim akoby okolo mňa neexistovali žiadne starosti .. nič len ty a ja a nebo nad hlavou. Chvíle s tebou, vybočenie zo všedného dňa, krátke zastavenie na horúcu malinu. Na dne pohára sú zrniečka, ktorým nikdy neodolám a tak ich musím rozchrúmať. Cítiac ich chuť na jazyku, vidím, že už platíš, aby sme mohli pokračovať v našich túlačkách mestom smerom domov.

Vychádzame von. "Fíha už sa zotmelo," kráčame pomaly. Pouličné lampy nám blikocú na cestu a mne ostalo chladno, a tak sa osmeľuješ a objímaš ma okolo ramien, aby si ma zohrial. Chceš ma pobozkať. Ešte chvíľu sa zdráham, ale tvoj úsmev je tak provokačný, a tak nakoniec neodolám sladkým ústam. Zastavujeme sa pri pouličných lampách a naše jazyky tancujú tanec v úzkom spojení, chvíľami čardáš, chvíľami ohnivú salsu.

Prešli sme až za cintorín. Kedysi tu bola alej, krásne miesto na vrúcne objatia a bozky milencov. Ale toto miesto má stále svoje čaro. Ruky ti spočívajú na mojom drieku. "Si nádherná, " šepkáš, mierne sa zakláňam a tvoje mäkké pery už-už posievajú zlvhčujúcimi bozkami môj krk. Bránicou mi prebieha vlna vzrušenia, čoby vlna ... morský príboj vzrušenia. Pritískaš ma bližšie k sebe a ja cítim, cez šaty na našich telách, že ani tvoje telo neostalo ľahostajné."Si nádherná", opakuješ vzrušeným hlasom, "si nádherný ", šepkám si v duchu, keď mi bozkávaš ušká .... a ja ten príboj vo svojom tele cítim, už len pri spomienke na to.

Tres