oči....

sú zelené ako dve studničky a je v nich jas?či modré ako nebo, čo skrýva chmáry?

alebo hnedé sťa krovky chrústa?

dopĺňajú tak nádherne ústa....

presvietené lúčom zvnútra, vidíš koľko je v nich krás....

ukrývajú, čo ústa nepovedia, ale skúsení si prečítať vedia....

sklonia sa nad tie studničky a vidia až na dno dušičky....

prečítajú tam hromy blesky aj pozlátka falošné lesky...

teplo, čo ukryté je ako láva, ktoré len láska do nich dáva...

či smútok, čo prináša sklamanie, keď vravíš si, toto radšej nie...

tiež náhly príval vášne, že druhá strana údivom žasne....

strach, keď voda sa všade valí a prináša rôzne kaly....

aj ľad pod povrchom ukrytý, o ktorom myslíš, že vieš iba ty....

radosť pri stisku priateľskej ruky ako keď navštíviš jarné lúky...

pozorne sa dívaj do studničky a prečítaš všetko ako z veľkej knižky...

radosťou nechaj svoje očká žiariť, nech všetci sa z toho posadia bárs aj na riť...

ľudia povedia nádherné, tvoje oči sú nádherné....

keď toto budeš počuť, pamätaj, oči odrážajú tvoju dušu....

čo ako ju budeš chcieť skryť, oči ju vedia odhaliť...

aj všetky tajné zákutia, čo ako ich ústa prekrútia...

v očiach je celá duša ukrytá

Tres