Vlak sa ....

hvízdajúc vrútil do zákruty. Diana pohodila hlavou jemne do zadu, rukami odhodila vlasy z krku, aby sa jej neprehrieval v letnej spare a už bola opäť vo svojom svete.

..................................

Už sa vidí ako kráča po prehriatom námestí. Kvetovaná sukňa sa jej jemne vlní okolo členkov a obtiahnuté tričko dáva vyniknúť hrudníku. "Nezájdeme si na pivo?", spýtal sa po chvíli Roman. Mlčky prikývla a zagúľala pritom na neho svojimi zelenými kukadlami a sladko sa usmiala, pričom sa jej v líci urobila jamôčka. Zamiloval si na nej tento pohľad. Sadli si na najbližšiu terasu a pomaly srkali chladený zlatistý mok. "Hej pane, kúpite dáme ružičku?" " Po čom sú? " , spýtal sa Roman. Diana nerozumela cenu, iba Romanovo : " tak dajte ".

Pobrali sa ďalej, aj jej ruža zavadzala, keď ho chcela bozkávať a objímať pri prehliadke mesta aj bola šťastná, akého má gavaliera. Kroky ich zaviedli až ku chrámu, krásny chrám týčiaci sa až k nebesám. Pri obzeraní monumentu objavili výklenok, do ktorého sa dalo skryť. Žmurkli na seba a obom bolo v tej chvíli jasné čo urobia. " Musíme počkať, kým prejdu všetci ľudia."

Samopašne preskočili cez múrik do výklenku, kde sa zmestili len oni dvaja. Vášnivo sa začali bozkávať. Ona si nasadla na neho a spojili dve telá v jedno a nechali v pohyboch spojené až kým slastne zadržujúc vzdychy nevystrekol. Ľudia chodili okolo, ale nevšimol si ich nikto. Iba akési dieťa zakričalo :" Aha, tam je ruža." Pri preskakovaní múrika ju Diana neopatrne zabudla pred ním. Takmer odhalila kútik milencov, keby matka nebola ráznym hlasom povedala: " nezdržuj sa, poď!" Obaja si vydýchli. Počkali, kým rodinka odíde a potom nenápadne vykĺzli do ruchu veľkomesta.

....................................

" Konečná, vystupovať!!" Diana sa zastavila, na poslednom schodíku nadýchla sa letného povetria , ešte raz sa usmiala a vykročila za svojím cieľom.

Tres