Cudzí človek.

Vytráca sa mi pocit blízkosti. Kto je mi vlastne blízko? Ten, o kom viem, akú kávu pije, o koľkej vstáva, kedy chodí spať, a s kým? Človek, o ktorom viem, čo číta, ako zmýšľa, čo zje rád? Je mi blízky niekto, s kým som mala sex? Alebo deti? Alebo čo vlastne treba, aby mi niekto bol blízky?

Ani niekto, kto mi napíše raz za mesiac nemôže byť blízky. Už vôbec nie ten, kto sa ozve po rokoch, keď si spomenie na zdvorilostnú.... Vzdialený mi je aj ten, kto síce píše, ale z písmen trčia ľadové cencúle ako Kaiovi z oka.

Teplé, ľudské, empatické správanie mi blízke je. Niet ho.

Blízkosť treba pestovať ako háklivú rastlinku. Ak raz zahynie, ...proste,nikdy už nebude. Pribudne ďalší cudzí človek...