Biologické hodiny

Dievča po tridsiatke mi hovorí /áno, staršej tetke sa ľahko zdôveruje/:
-Chodíme spolu 8 mesiacov a nič.-
- Ako nič?-
-Nepriťahuje ma, nemali sme sex.-
-No a načo ste spolu tak dlho?-
-On povedal, že počká, kým to tak budem cítiť.-
- Tak skúste ísť na chvíľku od seba. -
- Bola som sama v Londýne, na desať dní. -
- A chýbal ti? -
Tu sa usmiala záhadne ako mačka keď chce skočiť po vrabcovi, či nebodaj inom vtákovi.
- Aaaale vôbeeeec. -

Ja viem, tu to má byť o krátkodobom prepojení, až na zo desať výnimiek, ktoré poznám,
ale - ako dlho čakať, či preskočí iskra, keď sa chce založiť rodina?
Poznám aj manželstvo, ktoré dohodli rodičia po tom, čo slečna už pretiahla všetkých sebe podobných užívajúcich si život a hrozilo, že ak ju rýchlo nevydajú, jej povesť bude nezlučiteľná s manželstvom... - a sú spolu dodnes /40 rokov/.
A sú aj vzťahy, kde bolo akoby jasné, že k sebe patria od prvého pohľadu a po krátkom čase zistili, že omyl...

Je fajn mať kamaráta, ale asi vydať by sa za neho nemala, som jej za seba povedala. Po nejakom čase by tam došlo k nevere, zraňovaniu. Krátko po tridsiatke už žiť vlažný, aj keď harmonický život.. neviem, asi to nemá perspektívu. Založiť rodinu len preto, aby mala pocit, že je vydatá, plodiť deti len preto, aby nezmeškala, keď tikanie je už hlasné...

Vy za seba, čo by ste poradili svojej kamarátke?