Do práce kráčam cez sídlisko. Pozor dávam,kam šliapnem, je tu rovnaký počet psov ako obyvateľov. Márne sa snažím zistiť, ako to je. Či má psa až osamelý dedeček, babička, alebo či si zaobstará psa babička, aby si mala ským pokecať, alebo dedeček, nech aspon na chvíľku vypadne na vzduch...Ktovie. Panelákové psy by asi rozprávali napínavé príbehy o starnutí, osamelosti, žiali, hľadaní porozumenia aspon u psej duše...
Ráno som stretla dedečka. Dohováral psovi,že chce schádzať z cestičky. Láskavo a trpezlivo. Pes bol mladý,plný energie,a na krátkom remeni sa cítil .. nedobre.
Na akom remeni sme uviazaní my?