keď chýba láska ...

nemám rada ľudí, čo všetko ohnundrú.. nič im nie je dosť dobré..

ako vraví moja staručká mama: "niektorým nevyhovieš, ani keby si im šípom riť vytrel."

tak sme tu na svete krátko a furt hľadáme na iných chyby... prečo sa ale zameriavať na to, čo sa nám nepáči?? čo sa nám nepáči, ešte nemusí byť chyba.. pre samotnú osobu, to môže byť pozitívum, cesta akou kráča.. môže to vnášať nové svetlo do jeho dní...

prečo miesto toho, že hneď posudzujeme podľa našich noriem, neporozmýšľame, že aha ... ale toto by nemuselo byť zlé ani pre mňa ... nemôžeme predsa od okolia chcieť, aby konalo ako ja, myslelo ako ja .. každý sme iný, máme inú púť

chýba nám rešpekt.. ?

ja vravím nie.. podľa mňa chýba týmto ľuďom láska.. skutočná, čistá, nefalšovaná .. ktorá prináša radosť a rešpekt automaticky ... keď ľúbim, neodszudzujem, prijímam ... a dávam ... a rešpektujem konanie iných, tak ako prichádza a odchádza .....

svietilo slnko, ale žačalo pršať... je snáď dážď zlý? spýtajme sa človeka, čo žije v suchých oblastiach a bubnami privoláva dážď ... všetko je relatívne, ako aj náš pobyt na tejto zemi ... aj naše veľakrát skostnatelé predstavy ..

láska je jediným skutočným zmyslom tohto života .. s ňou prichádza úsmev, radosť, ochota, stráca sa hundranie a nevrlosť..

Tres