zapaľujem pomyselné sviečky na torte nášho žitia...
už svietia plamienky a blikotajú ...
čo plamienok to spomienka ... brázdy vyryté do našich duší ...
vyryté navždy .. čo čas dal, aj to čo vzal ....
očakávania aj túžby .. splnené aj nesplnené ...
radosť, bolesť aj prekvapenia ...
beriem do rúk nôž a jemne ju krájam ...
prikladám k ústam plným túžby ..sladko sa rozpíja na jazyku a vždy chutí.
ešte štrng .. na zdravie ... do ďalších desaťročí
Tres