dlaždičkový

Sedela. A tomu predchádzalo dlhé váhanie. Obložiť papierom? Ako hrubo? Dá sa sem vôbec sadnúť? Tu je to zazdené, po samý vrch. Tu sa to neprelezie, keby sa pokazila západka. Zostať v hajzlli, no to je terno. Nevidela by som tretie dejstvo... No to nič, sedieť sa vydrží. Horšie, kto by ma vyslobodil? Je to tu krematórium, predsálie.... Ako skoro všade na opere. Pár mladých, a potom všetci ostatní pred hrobom. Ja tiež.

Kým som sedela vo vestibule, nejaká "odborníčka" kritizovala zápornú postavu.
Vtedy som si uvedomila, aká som vďačná za možnosť byť v opere. Vidieť aj počuť, to je fakt kultúrny orgazmus. Vidím počujem len to pekné.
Ale zostať cez prestávku zakliesnená na toaletách...to mám príšerný strach...