Holky,

.. máme toho hodně, " zaševelila Verča a už aj ťahala mapu z kabelky. " Táák a dnes by jsme si mohli projít tohle a tohle... ju a ještě tohle." V duchu sa mi otočili panenky: " ešte nemáme ani vybalené veci" Vytiahla som rúž. Urobila čiarku hore a dole, preletela hrebeňom, či ako sa u nás hovorí, pohlavným behákom po hlave a ani nevediac ako sme stáli na trajekte a ja som fotila nočné obrázky.

Prebehli sme hlavnou stanicou hlavného mesta. Všade už bola tma-času je dosť posledná kompa pôjde až o polnoci. "Dievčatá, ja som zvedavá najviac na červenú uličku, poďme rovno tam," zahlásila Evita.

Verča vytiahla mapu a za pochodu hľadala, ako sa tam čo najlepšie vyskytneme. Keď v tom na nás na pravej strane priam zasvietila tabuľka vstupné 5eur!! Hm v tomto meste výnimočne lacná vstupenka, znelo to ako pozvánka. Pozrieme lepšie - múzeum sexu. Žmurkli sme na seba a už sme aj stáli pri pokladni a kupovali tri vstupenky.
Hneď za ňou vo vitrínke nás privítali dámy v s/m oblečkoch s decentne roztiahnutými nohami, síce plastikové, ale rozhodne dámy s rozkrokom zahalenym. Vzápätí nás prekvapila dvojica vo výklenku, figuríny v pohybe. Pánov falus kmital z nohavíc dnu a von a dáma sa venovala ručnej práci za jeho hlasitých vzdychov. Pobavilo, poďme ďalej...

Všade schody, točité schody, končiace v miestnosti alebo na plošinke a zas schody. Mám pocit, že toto bol starý verejný dom. Bol presne taký, ako vídate v starých filmoch.Živo ju tam vidím. V zafajčenom priestore na točitých schodoch stojí bordel mamá s dlhým náustkom v ústach, fajčiac pritom cigaretu s kúdeľom dymu vôkol seba. Čo plošinka alebo miestnosť - to expozícia.

Fotograf vzrušený z pohľadu na holú Marilyn, verklikár hrajúci pred bordelom, korzety, pomôcky, sošky, prvé premietacie prístroje, korzety, penis vo veľkosti živého človeka, podstava plná penisov - "no nešáhni si" , vagíny, pornofotografie, Matahari, maliar maľujúci svoj obraz a vačšina figurín v pohybe .. Proste taký amatér si príde na svoje :)

Schody, plošinky, schody ... mala som pocit, že dom siaha až do neba. Dolu viedli opäť ako inak točité schody lemované zadkami rôznych tvarov. Evita šla prvá. Zrazu za ňou niečo zatrúbilo . Preľaknutá sa potkla a takmer pobozkala povestné schody. Otočila sa a uľavujúci zadoček na ňu zažmurkal nebesky modrými očami s výrazom anjela. Všetky tri sme sa rozosmiali.

" No jo a teď ta červená ulička," zavelila Verča pri východe.

Tres