cesta domov ...

ľahké letné šaty nadvihuje vetrík a plápolá nimi okolo nôh. Mám rada takéto teplé vzdušné dni. Môj domov je na konci mesta. Keď som tam prvýkrát pred mnohými rokmi kráčala v letnom sparne, nebola som nadšená. Dokonca si pamätám tú otrávenosť a nechuť až dodnes, ten modrý svetrík, čo sa na mňa lepil v teplom dni, keďže ráno bolo chladné. Prašná cesta - všetko ďaleko, ale šli sme do svojho.

Dnes už nič nie je tak ďaleko .. nejako sa to rokmi "scuclo". A kráčať pešo domov, má svoje čaro. Hneď pri ceste je kus nefalšovanej prírody s výhľadom nielen na vozovku, ale aj na kopce. Tam v tých kopcoch mám svoju bylinkáreň. Okolo cesty ...vpravo brezy, rozkvitnuté hlohy, veronika, ktorá ťa láka svojou modrou farbou, " poď! obzri si ma bližšie.." voňavé stromy, ani neviem ako sa volajú, machy, trávy... a vľavo, vľavo sa majestátne vypínajú borovice, keď sa nadýchnem cítim sa v lese, aj keď som v meste. Okolo preletel cyklista a zadíval sa mi priamo do očí, keď som chcela prejsť na druhú stranu . Hmm švárny.. srdce poskočí, vlasy zavejú...

Prišla som domov a tento pocit som mala, aj keď som pred mnohými rokmi stretla teba, rovnako ako tú cestu, zamilovala som si ťa navždy.

Asi som posledný jednorožec.:))

Tres