Pohádka

Tak mi zas nikto nechce napísať rozprávku na dobrú noc, a to akože, kde sme? Bez rozprávočky nezaspím.
Takže, kde bolo , tam bolo, bola raz jedna pekná... no ale vážne, pekná mrška to bola. Z ničoho si nič nerobila, pre nič sa netrápila, plávala vzduchom ako, proste, balónik pre šťastie.
Jedného krásneho dňa sa ale stalo, že sa zamilovala.
A bolo po bezstarostnosti.

Našťastie, z lásky sa rýchlo dostala, keď mala pocit, že je dolietané, že je uviazaná nakrátko. Si tak hovorila, a kurňa, toto je tá láska? Kvôli ktorej sa píšu básne? A mňa to len škrtí, a dusí a vôbec už nemôžem radostne pozerať na tento svet z výšky, len sa tak šmatlem pri zemi. Ná, stojí mi to za to? Ani jemu ktovieako nie, tak jasná voľba.

A tak sa tá pekná, prepekná mrška rozhodla spretrhať okovy a možno tu kdesi poletuje.
Spoznáte ju podľa úsmevu,aby to nebolo také jednoduché, úsmev je tam dole. Ona je šťastná, že nie je viazaná, uviazaná, zaviazaná.
A že B.N. nenapísala o tých kůzlátkách, hoci človeka hneď v úvode navnadí, tak ešte nakresíme mrške kozy, nie iba kůzlátka... A že zas celý deň poletovala, tak ich ide uložiť spať. Dobrúúú noc.