sedím si.....

Na balkóne... vtáčiky čvirikajú .. prebehol zajačik. Samozrejme, že štvornohý !! milé dámy!!!... kukučka kuká v diaľke a ja rozjímam...pijem kávu so zmrzlinou a v mysli som zablúdila ďaleko...

Spomenula som si na ten deň, keď som po veľkom očakávaní mala stretnúť Teba. Boli tiež horúce letné dni a ja som do poslednej chvíle chodila zberať jahody pre Teba, srdiečko. Nevedela som sa Ťa dočkať. Túžila som Ťa hladiť, starať sa o Teba. Všetko bolo vyvoňané, vyškrobené, vyžehlené, len Ty si nejako meškal. Od prvej chvíle, až do dnešných dní. Stále máš na všetko čas.

Ani sa nechce človeku veriť, že už uplynulo tridsať rokov, čo som si Ťa doniesla domov. Prikrytého plienkou, aby Ťa niečo hneď neofúklo. Aj som sa na Teba bála dýchnuť. Zakaždým som si šla aj zuby umyť, keď som Ťa brala do náručia. Kvitla lipa a všade bola kopa jej vône.

V ten deň, keď som si Ťa doniesla, som zavŕšila najúspešnejší životný projekt. Sprevádzaš ma životom už a ja som vďačná, za všetky krásne slová, za naše prechádzky aj za tancovanie na pódiu .... za to, že si si vybral práve mňa.

Tres