Polnočná návšteva IX.

„Musím ti ešte niečo ukázať, aby si pochopila“, zašepkal tesne pri jej uchu. Ešte stále kľačala opretá o stoh slamy a ťažko vydychovala po príleve uvoľňujúceho orgazmu.

„Ale... najskôr ťa pôjdeme umyť“, prehovoril.

„Odviažem ťa, ak mi sľúbiš, že nebudeš robiť hlúposti“, povedal. Alica prikývla a cudzinec jej opatrne odviazal povraz z ubolených rúk. Zápästia mala už dosť otlačené. Vynímali sa jej na nich mierne bordové odtlačky. Zobral ich do dlaní a začal jemne masírovať, aby sa jej rozprúdila krv. Jeho pohľad už nebol taký tvrdý a neosobný. V očiach sa mu objavila jemnosť a Alica už nemala pocit, že jej chce ublížiť. Ale na druhej strane ani nevedela, aké má s ňou úmysly, a to ju desilo. Keď skončil, chytil ju za ruku a viedol ju do druhej časti domu. Zišli po schodoch z povaly, prešli naspäť do prednej časti domu, a keď vošli cez nízke dvere do izby Alica ucítila na premrznutých chodidlách chlad starých dlaždíc. Ako tak stála na kraji miestnosti, on zatiaľ zapálil sviečku. Viedol ju do kúpeľne. Zatiaľ čo napustil vodu, Alica sedela na rohu vane. Pre istotu nekládla odpor a premýšľala o tom, čo jej povedal. Vraj jej nechce ublížiť, ale v tomto momente to bol skôr jej väzniteľ, tak mu nemohla absolútne veriť.

Keď bola vaňa plná vody, kázal jej, aby sa postavila. Alica naňho uprela nedôverčivý pohľad. Vycítil, že má strach. „Dôveruj mi“, povedal mäkkým hlasom. Chytil lem šiat a snažil sa jej ich vyzliecť. Alica automaticky zdvihla ruky nad hlavu. Zo šiat už boli len roztrhané a zafúľané kusy handry. Vyzliekol jej ich a Alica pred ním zostala úplne nahá. Až teraz, pri svetle lampy videl, akú má Alica nádhernú
postavu. Nebola to žiadna vychudnutá kostra. Prsia mala väčšie, ale napriek ich veľkosti boli pevné. Úzky driek a širšie boky dotvárali jej nádherne ženskú postavu. Mala pocit, že sám zostal chvíľku v pomykove. Jemným, starostlivým hlasom jej naznačil, aby vošla do vane. Alica znovu zaváhala a uprela naňho pohľad bojazlivej srnky. Pristúpil k nej a nežne ju pohladil po líci. „Nemáš sa čoho báť. Nechcem ti ublížiť. “, povedal mäkkým hrejivým hlasom, ktorý vzbudzoval v nej dôveru a zároveň jej rozochvieval už premrznuté končatiny. Ešte stále mal tvár prekrytú šatkou. V dome nebola elektrina. Po miestnosti sa rozlievalo len tlmené svetlo sviečky a cez malé okno svietil mesiac. V šere videla len jeho oči. Opatrne vošla do vane a ucítila ako jej príjemne teplá voda omýva skrehnuté telo.
Muž si kľakol ku vani a z jej rohu zobral špongiu na umývanie. Z krku jej odhrnul vlasy a špongiu namočil do vody. Alica ucítila ako jej prúd vody zo špongie steká po tele. Prechádzal jej špongiou po chrbte, masíroval s ňou krk, plecia, aj skrehnuté nohy a chodidlá. Zastavil sa aj na zápästiach ešte stále otlačených od povrazu. Každé dôkladne premasíroval hubkou. Jedno Alicino zápästie si zrazu priložil k ústam a začal ho jemne fúkať, hladiť a bozkávať. Obe zápästia zahrnul bozkami. Sama seba pristihla, že jej bol neskutočne príjemný jeho hrejivý dotyk. V tej chvíli nemala pocit, že tento muž
je niekto, koho by sa mala obávať. Keď skončil, špongiou prešiel k Alicinmu krku. Znovu namočil hubu do teplej vody a snažil sa omyť zvyšky trávy a hliny z jej krku a hrude. Keď sa dotýkal špongiou jej pŕs, Alica bola vzrušená ako nikdy. Cítila, že tento muž je za dlhú dobu jediný, ktorý v nej podnecuje vášeň a vzrušenie. Po každom prsníku prechádzal mučivo pomaly a dôkladne. Alica ani sama netušila, prečo mu toto všetko dovolí. Miešali sa v nej pocity strachu, hanby a túžby zároveň. Keď skončil, kázal jej vyjsť z vane. Alica zalapala po dychu a v duchu si želala, aby pokračoval. Muž sa postavil a odišiel do vedľajšej miestnosti. Priniesol odtiaľ uterák a nejaké oblečenie. Alica zostala zaskočená. Nemala ani tušenie, ako sa môže tak dobre orientovať v jej dome. Musel tu už predtým niekedy byť. Vedela, že nič z toho v dome predtým nebolo a všetko, čo potrebovala si musela doniesť sama. Nevedela, odkiaľ zobral uterák a oblečenie, keďže to svoje mala v druhej časti domu v taške. Keď ju utrel, začal jej obliekať akési šaty. Bola si úplne istá, že tieto nie sú jej. Znova bola vydesená ako malé dieťa. Prekvapujúce pre ňu zároveň bolo, že šaty jej sedeli.

„Ale tieto nie sú moje. Kde sa to tu všetko vzalo?“, spýtavo sa naňho zahľadela.

„Pssst“, zašepkal a prstom jej nežne prešiel po perách. Sklonil sa k jej nohám a obul jej sandále,
ktoré jej taktiež nepatrili, ale napodiv jej tiež sedeli. Sama seba sa v duchu pýtala, čo s ňou zamýšľa. Keď to dokončil, vzal ju za ruku a vyšli spolu znovu von pred dom. Netušila, kam idú. Na jej prekvapenie muž nesmeroval k hlavnej bráne, ale vybral sa opačnou stranou k ovocnému sadu. Znovu naňho vrhla pohľad plný údivu, ale on nereagoval. Len sa zasmial. Chytil ju za pás a viedol ju na úplne opačný koniec. Prešli spoločne pozdĺž domu, až na lúku s hojdačkou a ovocným sadom. Muž mal namierené na koniec záhrady, ale Alica netušila prečo. "Nič tam predsa nie je", pomyslela si. Muž si to akoby automaticky smeroval k starej bránke vzadu. Prišli až k bráne, ktorú sa Alica pred chvíľou snažila zo všetkých síl otvoriť. Neverila vlastným očiam. Nevedela, prečo sú práve tu. „Vidím, že si mi to pred chvíľou uľahčila“, prehodil. Muž podišiel až k bráne a snažil sa ju silou otvoriť. Tú bránu nikto neotvoril už dlhé roky. Bola hrdzavá a zjavne aj zaseknutá. Zaprel sa do nej, ale nakoniec sa mu to podarilo. Vyzeralo to, že toto miesto dokonale pozná. Ani na minútu nezaváhal, vždy vedel, kam má ísť a čo robiť. „To nie je možné“, zašepkala Alica. Nikdy predtým tu nebol, tým si bola celkom istá. Otvoril ťažkú bránu a za ňou sa Alici naskytol pohľad na dôkladne zostrihaný živý plot. Bol však príliš vysoký na to, aby dovidela, čo je za ním. „Ty si sa chcela vlámať ku mne, a nakoniec som sa ja vkradol k tebe. Nasleduj ma.“, povedal muž a Alica, túžiac odhaliť túto záhadu kráčala poslušne za ním. V hlave mala milión otázok. Počnúc tou, kto to je, čo od nej chce, ako vie, kam má ísť...

Znovu ju chytil za ruku a spolu obišli ten živý plot. Naskytol sa jej pohľad na relatívne nový jednopodlažný dom, ku ktorému neprichádzali spredu, ale práve zozadu smerom od starej brány na jeho konci. Vysoký živý plot lemoval okraj pozemku, aby ostatní nemali šancu vidieť a vedieť,
čo sa skrýva za ním. Muž šiel priamo v ústrety tomu domu. Alica ešte viac udivená ho len nemo nasledovala. Prišli až k dverám a muž si z vrecka vytiahol kľúče. Otvoril zadné vchodové dvere a spolu vošli do úzkej chodbičky, z ktorej sa dalo priamo prejsť do kuchyne. Len zažal svetlo, ale nevyzeralo, že má v úmysle ísť ďalej. Otočil sa k Alici a hľadel priamo na ňu. Teraz v svetle lampy jej boli tie oči ešte povedomejšie. Akoby ich už niekde videla. Stáli tesne pri sebe, obaja otočení tvárou v tvár. Alica to už ďalej nemohla vydržať. V zúfalstve to z nej vypadlo. „Tak kto si?!“, vyhŕkla. Muž si vzdychol. Vedel, že je na čase vyjsť s pravdou von. Rukami si prešiel k tvári a dal dolu šatku, ktorá mu prekrývala jeho ostré črty. Alica od údivu otvorila ústa. Až teraz si uvedomila, že tú tvár odniekiaľ pozná. "Ako som mohla byť taká hlúpa a neprísť na to skôr?", povzdychla si. Úplne presne vedela, kto to je. Ale niečo jej aj tak na tom nesedelo. Následne otvoril dvere do kuchyne, a tu taktiež
zažal svetlo. Alicu premkol ešte väčší údiv. (pokračovanie nabudúce)