Polnočná návšteva XI.

Bola to malá útulná kaviareň zašitá v úzkej uličke v centre mesta. Vždy si sem rád chodil posedieť, vypiť čerstvú a voňavú kávu alebo len tak sledovať ruch a šum mesta. Niekedy sem prišiel aj s notebookom a vybavoval pri dobrej káve zároveň aj pracovné povinnosti. Dnes ráno sa tu však mal s niekým stretnúť. Na poslednú chvíľu si dohodol schôdzku s majiteľkou domu, o ktorý mal taký veľký záujem. Toto miesto už poznal. Vedel, že kávu tu robia viac než skvelú. Ani si nestihol objednať a už mu zvonil telefón. Zdvihol a trochu roztrasený ženský hlas na druhej strane mu oznámil, že bude meškať. Nemienil už meniť plány a žene pokojným hlasom oznámil, že počká. Po dlhšej chvíľke čakania dorazila nízka blondína zavalitejšej postavy a bolo na nej vidno, že je zavalená povinnosťami a táto schôdzka jej očividne narušila plány. Prišla ku stolu, podala mladému mužovi ruku a predstavila sa: „Dobrý deň. Ja som Katka.“ Muž sa postavil, odzdravil a tiež jej podal ruku: „Peter. Teší ma.“

„Nehnevajte sa, že som vás nechala čakať.“, povedala Katka. Muž sa len pousmial: „To je v poriadku.“ Katka sa posadila k stolu a muž pohotovo objednal dve kávy. Ani sa Katky nepýtal, či vôbec kávu pije. Bolo na nej vidno, že dúšok kávy v bežnom dennom zhone je pre ňu vykúpením. Muž začal rozhovor. „Skoro všetky papiere ohľadom predaja domu máme už vybavené. Avšak, rád by som si ho ešte raz dôkladnejšie prezrel.“ Katka nemala s týmto žiadny problém. Domu sa chceli obe s Alicou rýchlo zbaviť a Petrovo expresné jednanie hlavne Katke prišlo len vhod. Spočiatku sa Katka divila, načo si mladý muž v jeho veku chce kúpiť starú barabizňu, ale v konečnom dôsledku to neriešila. Bolo jej to jedno.

Začala v kabelke hľadať kľúče od starého domu, ale vtom si však spomenula, že ona nemôže ísť na prehliadku domu s ním, že má ešte veľa povinnosti. Ubezpečila sa, že mu nevadí, že nepôjde s ním, a že si posledné detaily môže pokojne obzrieť sám. Bol to už starý dom, a nebolo pravdepodobné, že by odtiaľ mohlo niečo zmiznúť. V podstate tam nebolo čo ukradnúť a dom bol už skoro jeho, tak jej to neprekážalo. Vytiahla z kabelky kľúče od domu a podala ich mužovi. Dohodli sa, že si Peter dom na otočku ešte naposledy pred kúpou prezrie a kľúče jej vráti ešte pred obedom. Katka si v rýchlosti dopila svoju kávu, rozlúčila sa a už jej nebolo.

Podpis zmluvy naplánovali na sobotu a Peter tušil, že Alica sa bude chcieť ešte naposledy rozlúčiť s domom jej starých rodičov. Vedel, že s tým domom bola až priveľmi spätá. Zajtra večer tam určite príde. Robila to tak vždy, keď sa necítila dobre. Veľmi dobre ju poznal na to, aby vedel, že do domu si chodila z času na čas užívať pokoj a samotu. A zajtrajší večer bol na to ideálna príležitosť.

Peter v ruke zvieral kľúče a lišiacky sa mu leskli oči. Vedel, že jeho plánu už nič nestojí v ceste. Večer sa mal stretnúť s Alicou. Ona však doteraz netušila, s kým má dočinenia, mal to byť jeho tromf nakoniec. Tento večer však bol len zámienka, aby v nej vzbudil nedôveru a ona sa tým skôr uchýlila k samote v útrobách starého domu. Dopredu vedel, že Alici bude robiť drahoty a mal v rukáve ešte tento záložný plán. Na takom malom detaile ako sú kľúče stál celý Petrov plán. Keby mu ich Katka nedala, musel by vymyslieť niečo iné, ale našťastie preňho sa tak nestalo.

Jeho plánu teda už nič nestálo v ceste... (pokračovanie nabudúce)