obrazy v duši....

kráčame prírodou ... dívam sa na teba ... tvoje vlasy sú už miestami striebristé .. čas neúprosne beží a zrazu sa v mojej duši vynori obraz, ktorý mi túto situáciu pomaly verne kopíruje ... obraz, keď som bola ešte mladá žena ... obraz matky a syna .. on so svojimi hustými striebristými vlasmi, stojac pri zrkadle, večne sa smejúci, už dôchodca, keď sa rozprával s ňou ... ona vo svojej šatke, drobná, skrčená zhrbená od ťažkej lopoty vo dverách s úsmevom ihrajúcim na jej tvári, sledujúc jeho pohyby .. matka a syn môjho detstva.. babička so strýkom .. človek má pocit, že situácia sa opakuje v iných dvoch ľuďoch .. vedieme rozhovor, usmievam sa a fotím .. fotím, čo sa dá, až kým nevyjdeme na tú vysokú skalu a zhlboka nedýchame svieži vzduch ..

myslím, že každý z nás má v duši takýto obrázok.. čo kopíruje časy prešlé a pritom tak súčasné

Tres