Bolo škaredé ...

piatkové ráno. Vlastne ako každé iné škaredé ráno, keď musím skoro vstávať. Neznášam skoré vstávanie. Moje prirodzené biologické hodiny tikajú nejako oneskorene, a tak keď už iný človek začína klesať od únavy, cítim príval energie. Zvyčajne sa tak deje v popoludňajších hodinách.

Takže v toto škaredé piatkové ráno som vstala. Vyliala do džbána obsah malej fľaštičky, ktorý som vyfasovala a k nemu pol litra vody, druhý pol liter vody a vtom okamihu to prišlo. Z plných pľúc som zahrešila vôbec nie ako dáma, ale ako dlaždič, keďže som zistila, že tretí požadovaný polliter mi tam nevojde. Našla som veľký hrniec a dokončila dielo v ňom.

Samozrejme, že to bol len začiatok cesty toho dňa. Poctivo som si naliala tekutinu do pohára a začala piť. Už pri prvom dúšku ma striaslo a naplo na vracanie. Nuž, ale času máš málo dievča, tak pi!

A tak som s veľkým sebazapretím a za značného stavu nevoľnosti do seba nasúkala za dve a pol hodiny všetok tento hnus, aby som sa mohla vydať do krajskej nemocnice.

Už pred odchodom z domu som musela navštíviť miestnosť, kde aj pán kráľ chodí pešo. No ty môj dôchodok - to ešte len bude!!
Keďže sa poznám, tak aj bolo.
Po príchode to bola prvá miestnosť, ktorú som bola nútená vyhľadať.
Otvorila som dvere nevediac, či som sa posunula o nejaké storočie do zadu či čo. Ani vizuálne splachovací motúzik - áno motúzik! nelákal k dotyku holou rukou.
V tej chvíli sa mojou hlavou tiahla ako červená niť ústredná myšlienka. Čím skor vypadnúť z tohoto miesta! Nuž ale poznáte to, v nemocnici to zas tak hneď nebýva, aj keď to išlo pomerne rýchlo.

Vošla som dnu, príjemný mladý ošetrovateľ mi povedal:"vyzlečte sa do polpása. Aj podprsenku, " zarezonovalo mi v ušiach. Vtom vliezol do kabínky s natiahnutou rukou a v nej pollitrový kelímok." Vypite ešte toto".
"Wtf? V bruchu mi už kŕkajú žaby , plávajúc v odpornej tekutine a ešte toto? Však to je ten istý hnus! Zdolala som to veľmi ťažko s rôznymi pocitmi v lačnom žalúdku.
"Ľahnite si a riaďte sa pokynmi."

Vyšetrenie trvalo asi desať - pätnásť minút. Len čo som vstala, prihlásil sa mechúr a opäť návšteva onej kráľovskej miestnosti, ktorú som druhýkrát takmer nedala. Ale keď musíš, tak musíš.

Vitajte v krajskej nemocnici!!!

Tres