cestou

Niektorí objavujú ameriku sediac na mise,iní čítajú ostošesť celý bulvár, iní premietajú, kto sa otrel o ich ego.. ako ja.
Cestou do práce som zistila, že nemajú môj obľúbený pinot noir. S kým ja budem tráviť večer?
Telefón v kabelke mi drnčal skoro zúfalo. Nemám pohotovosť, tak sa nenamáham vyloviť ho, a to poznáte, než ho vydolujem, vždy prestane zvoniť. A ak neprestane, nepočujem hovor, pretože práve prechádza nepretržitá kolóna hlučných dodávok či motoriek. Ten nadržaný samček,ktorý zvonil, je perspektívny ako sneh na Sahare. Má skvelú partnerku vo firme aj v posteli,a byť nejakým doplnkovým tovarom, to mi nepristane k pleti. Mláďatko, ktoré sa ma ráno pokúsilo zbaliť na fotku svojho /alebo požičaného/ čuráčka, cúvlo s hláškou ´veď sa len pýtam´ a má pravdu, prázdniny sú dlhé, ak sa neopýta, možno si dnes ani nevrzne. Škoda každého premárneného dňa.

A keďže som si zvolila dlhšiu cestu do práce, ešte som stihla znova prejsť mojej obľúbenej téme BMI, či teda musím mať pod 25 aby som sa cítila dobre? V BMW by to iste bolo jedno.

Finálnych sto metrov do kopca som si vyčítala, že som súcitná .../doplňte štvornožca podľa svojho založenia/ lebo ľutujem, že neviem povedať, ...a tak som si to trénovala. Ale kopec krátky, tak pokračujem zajtra.