stopy....

každý v sebe nosíme cintorín tých, ktorých sme milovali, toľko slovami klasika. Niektorí plačeme, navštevujeme hroby, iní kráčame ďalej s hlavou vztýčenou. Ale či sa nám to páči alebo nie, stopa je tu ... stopy, šľapaje ako od medveďa i ľahký dotyk krídel motýlích. Koľko ľudí, toľko odtlačkov. Niekto nechá takú brázdu, že nie a nie ju zasypať.,. však na čo aj. A niekoho stôpka zmizne s prvým dažďom alebo vánkom. Každá stopa, každý dotyk má svoj význam.Tvaruje nás, ako keď striháš stromček, zaštikuješ, zacvikuješ, aby krásne rozkvitol. Všetci vieme, kto a akú stopu v nás nechal, kam nás postrčil. Niekedy ma napadá, akú som nechala ja. Čo dobré alebo aj zlé som svojou stopou spôsobila,akú zmenu priniesla.

Máte podobné nápady? :))