hmm

čítam ... ak sa zamiluješ do druhej, vyber si tú druhú, lebo ak by si miloval prvú, nezamiloval by si sa do druhej ..

to bolo len také krátke zamyslenie v skutočnosti som chcela písať o niečom úúplne inom.

Kedysi dávno, keď ešte teflónové panvice boli v plienkach a pomaly začínali nahrádzať smaltované ako mladá gazdinka, kúpila som si takúto panvicu. Tešila som sa, ako nič nemusím na oleji .. ako super, nie?

Prišli prázdniny, zatvorili škôlku a moja mama, čoby zaslúžilá dôchodkyňa mi pomáhala s deťmi, ešte nepoznala teflónovú panvicu vtedy. Vždy som jej všetko pripravila, chcela som len jediné, nech sa nepozabíjajú a nech sa ne trocha pozrie.
Obyčajné ráno, obyčajný deň .. mama prišla, ja som odišla, klasika.
Poobede bol letný horúci deň, ako sú teraz. Ponáhľala som sa domov, koniec koncov ako vždy.
" Ahojte, som doma", volám od dverí.
" Čo si nám priniesla? ", s radosťou kričí mladší.
Vošla som do kuchyne: " Ahoj mami."
"Ahoj, kukni, ako som ti krásne vyčistila tú zasvinenú panvicu."
????
"Akú panvicu?"
" Však túto."
"Ježkove zraky!!!" zrevala som v duchu.
Dívam sa na moju novučkú panvicu a neverím vlastným očiam.
" Kde je z nej preboha všetok teflón??. Ako sa pritom musela nadrieť a čo ju to vôbec napadlo?"

Mamu to mrzelo a mne dnes túto úsmevnú príhodu pripomenula neter. "Vieš, niektorí sú takí čistotní, že aj teflón očistia.
My sa na tom smejeme, ale babke to pre istotu nepripomíname.
Kiežby mala ešte toľko sily, aby mi panvice mohla drhnúť.