piiiip --- svet po apokalypse

bol nudný, čierny a v neposlednom rade veľmi smutný. Stratila som všetkých dôstojníkov, vedcov aj najbližších spoluprcovníkov - áno spoluprcovníkov. Dobre vidíš, kto čítaš túto správu. Prechádzala som sa zničeným mestom. Videla som radodajky ako uspokojujú posledných živých bojovníkov, pár zlodejov okrádajúcih mŕtvoly. Všade dym a smrad. " Musíš odtiaľto preč!! Musíš, musíš!! Našepkávalo mi moje vnútro.

Vybrala som sa hľadať Vesmírny úd. Tak sa volal moj vesmírny koráb. Čože? Dnes je Jána?? " Vyliezajú hady ", zamlsala som Otvorí sa brána medzi svetmi. A ja si budem môcť zakričať: " Len si leť ty sprostá s prestreleným srdcom!!! Rozbehla som sa, čo ako moje nohy nevládali. V ruke som držala zázračný šém.

Bežala som neviem ako dlho, pomaly som upadala do kómy, keď som konečne zbadala Vesmírny úd. Objala som ho, pohladila skrehnutými prstami a temer štvornožky som do neho vliezla. Našmátrala som na palubovke otvor pre Vesmírne gule, tak sa volal zázračný šém. Vesmírne gule zapadli, ja som vyťukala mnohomiestny číselný kód a priložila palec pravej ruky na identifikačný panel.

Vesmírny úd sa dal do pohybu. Preletel bránou svetov a citol sa medzi hviezdami a hviezdičkami. Veľký voz, Malý voz, Orion, Casiopea. Až sa mi z toho krútila hlava. Rozhliadnem sa a Mliečna Dráha. Z čoho mám také biele sklo na Vesmírnom úde?
Asi zase doja kozy, aby bola dosť biela, kravy už nedoja kvôli nezdravému mlieku.

Letím ďalej!! Let naberá obrátky. Uaaaa Čierna diera!!! Tam keď vletím, tak mi bude Amen. Vcucla ma sviňa.. čo to vravím Čierna diera... a z rádia hrá vesmír je ružovýýý..

Rýchlo som vytiahla selfie tyč, poslednú verziu vidlák edition a cvakala som posledné porno obrázky môjho života. Zverejnila som ich na Amateroch, ktorí isto znovu nadobudnú zašlú slávu aj po apokalypse, hneď ako sa ľudstvo pozbiera a pár úsmevov ešte na FB, bez toho to jednoducho nejde.

Zbohom ostavajteeeee