ticho ....

A tak som doma... Po dvoch týždňoch, krásnych usmiatych, naplnených radosťou, som vystúpila z taxíka. S veľkým kufrom som sa vykotúľala k nášmu bytu. Otočila zámkom vo dverách. Zavrela za sebou dvere. Nadýchla sa. Inokedy by som povedala konečne doma !!!! Ale vtom som ho zacítila. Ten pocit ...

Vždy sa vraciam rada domov, odvšadiaľ. Ten pocit, že tu som doma, že toto je môj domov a domov mojich detí, aj keď už žijú inde, je fajn. Rozložím sa, vybalím sa ... spokojná.
Tentoraz nie. Miesto zvyčajnej radosti - prázdno. Žiadny džavot, žiadny smiech, žiadne objatie, zrazu mi vadilo ticho, ktoré mám rada.

Možno je čas .. čas na zmenu.