jesenné zamyslenie....

vonku je jeseň ... popŕcha a vôbec mi nepripadá pekný deň ... pijem voňavý ovocný čajík a dívam sa von oknom ... v mysli som zablúdila ďaleko ....

až k malému dievčatku v bielych pančuškách a sukničke, ktoré uteká naproti svojej tete... zakoplo a ups, už je na zemi... jej najobľúbenejšie ... diera na kolienku a z kolienka presakuje krv ..... "neboj sa, kým budeš veľká, sa ti zahojí" dvíhajúc jej hovorí mama

čas letí a už je tu slečna, večne usmiata.... prvé lásky, prvé vrásky, úspechy i neúspechy zelená stužka a potom jej do života vstúpil on.... a dve malé deti , batôžky lásky pred očami sa meniace v dospelé ľudské bytosti .... a pol storočia za nami .... kruci, aj vám ten čas tak veľmi letí????