OČI - oči neklamú

Keď už som sa vybásnila, tak by som sa ešte kúsok vrátila k próze a spomenula zopár významných očí v mojom živote.

Oči zelené... vždy uhýbali pohľadom, snažili sa všetko skryť, lebo vraveli opak toho, čo vraveli ústa. Ako to však na svete chodí, pravda sa vždy ukáže. Prišiel deň prvého výročia a oči sa zosúladili s dušou. Dívali sa priamo na mňa a usta hovorili:"ľúbim ťa."
Máme sa radi dodnes, aj keď tieto oči som dávno nevidela.

Oči hnedé... ako oriešky v horúcej čokoláde. " Ty jsi moje bosorka", smiali sa, keď to vravel. " podívej se mi do očí a budeš tam vidĕt lásku " a veruže som videla. Aj veľký smútok, keď som odchádzala. Ba aj tvrdý pohľad o pol roka na to. Jedny oči a toľko podôb.

Aj naj zo všetkých očí sú oči detí. Pamätám neskrývanú radosť a huncútstvo, staršieho syna, keď mohol niečo vyviesť mladšiemu. Aj zamračený pohľad mladšieho, keď sa mu to nepodarilo vrátiť. Radosť, keď som za ním prišla do nemocnice po operácii na druhý deň. Bežal len mu hlava nadskakovala. Až som od strachu skríkla:" Nebež, potrháš si štichy!!! " A jeho svietiace očká, že som tam.

Venujeme sa tu viac partnerským pohľadom, ale muži za rovnako aj ženy do našich životov prichádzajú aj odchádzajú, bohužiaľ taká je doba. Ja si myslím že deti, ktorým dáme radosť do očiek, nám ju v radosti našich očí vrátia. Svietiace detské oči sú zázrak.

PS.: ospravedlňujem sa za českú gramatiku, ale príde mi to tak autentickejšie.