Mám ju rada....

Chodím k nej roky. Snáď ešte bola učnica, to si už vážne nepamätám. Ako to už býva, sedím tu a vnímam jej príjemný hlas ako sa rozpráva so zákazníkom, ktorého strihá. Podchvíľou sa zasmejú, ako sme sa smiali sj my, kým mi farbila vlasy.

Pán je zrejme tiež stály zákazník pýta sa ho na deti. Zakiaľ jej prsty šikovne strihajú jeho hustú šticu, so záujmom si rozprávajú čo nové.

Rozmýšľam, že kaderníčka je aj psychológ, dôverník a služba v jednom. Babský krúžok aj chvíľa relaxu.
Pre nás dve aj veľa smiechu. Vždy sa sem teším a žiadnu inú by som nechcela.
Od dverí kričím: " Dobrý deň, Danka, čo máte nové?"
"Poďte, poďte už na Vás čakám." smeje sa ona a šteboce, nikoho neohovára, milá mladá žena, nie že by nemala starosti. Je proste skvela, jedno z mojich slniečok na ceste života.