Lichôtka, lichôtka

Spustil ódy, chvály, krásne slová, vyzdvihoval jej prednosti a klady, zručnosti a vlastnosti hodné ženy, akú by chcel každý muž.

Proste, ani ona sama by si tak krásny motivačný chválospev nezložila.

Poznali sa mnoho rokov, nebola ani ostražitá.
Mala byť.
Pretože po takom zvelebovaní prišla sprcha, či skôr snehová metelica v miernych slovách:
"Tak prečo nemáš svojho muža?"
- "Keď ma ty nechceš, tak nemám." - bolo ešte so smiechom.
Vtom si uvedomila, že ho vidí naposledy.

Človek žije v cykloch. Roky v pohode, roky sa nedarí, ako keby sa vyvažovalo vo vesmíre všetko príjemné niečím nie žiadúcim. Akoby mal byť život len a len vlažný.

Ale niekto to rád horúce.