"Posedíme pri káve, a porozprávaš mi."
Vybehli mi oči. Chlapík to nemyslí zle, ale asi žartuje. Chce zabiť čas, spestriť si ho prednáškou z odboru, ktorý ovládam.
Pokojne príde do toho nášho ospalého mestečka, rozvíri okolo mňa hladinu rečí, vyjde ho to euro za kávu, možno si aj služobnú cestu napíše na firmu...
On sa domov vráti obohatený o vedomosti, za ktoré by na seminároch zaplatil priemernú mesačnú mzdu v tejto republike, ja sa vrátim domov unavená ako po šichte v hlbinnej bani. To by nešlo.
Tak, už som sa upokojila.
Na kávu, prečo nie, ak je obojstranný záujem.
Ale robiť niekomu baviča...
Vlastne, možno by sa našiel.
Občas treba spáchať charitatívny skutok.