láska, láska...

láska, pritúľ sa ku mne a pevne ma zovri v zápästí,
vpečať bozkov toľko, že sa už žiadny nikde nezmestí,
a za zubami prepleť jazyky stuhou vášne,
dve srdcia - čo sú nad slnko jasné,

že krv nie je voda, čo v žilách nám tepe,
kto nevidel by to, musel by byť riadny slepec,
že ako dva póly ťahá nás k sebe,
teba ku mne a mňa zas k tebe.

od kedy poznám ťa, vždy tak bolo a myslím, že navždy aj bude,
že nás to rozdelí až v poslednom súde,
pritúľ sa, objím ma - daj noci moc,
nech nie je prvá, ani posledná do Vianoc