ústa....

sú brána do tela človeka. Kŕmime nimi naše telo, aby dokázalo nosiť našu dušu. Vyjadrujeme nimi naše pocity - veď nenadarmo sa vraví,
čo jedny hlúpe ústa vypustia, ani tisíc párov volov nevtiahne späť

Bozkávajú milovaných... Letmá pusa na rozlúčku aj tá vášnivá, že ťa až mrazí a naskakuje husina.
Ozdobené perami, mäkkými .. sladkými, dokážu pohladiť aj poraniť. Darujú úsmev okoloidúcemu pocestnému a skrášlia deň - aj nám,
keď úsmev opätuje Ukážu perličky zubov - najkrajší šperk na svete. Úsmev nič nestojí a predsa je veľa, také nežné pohladenie v uponáhľanom svete.
Ústa šepkajúce nežné slová i kričiace svoj hnev do sveta. Koľko len majú podôb a čo všetko môžu spôsobiť....

A predsa najkrajšie sú, keď v nemom úsmeve, nechajú prehovoriť oči.