Pre to črevo...

Kolobeh potravy naberá obludné rozmery. Nie všade. Prikladáme veľký význam kvalite a množstvu, pestrosti toho , čo zjeme.
Koľko hodín robíme len, aby sme zaplnili črevá, to ani nejde spočítať.

Tiež sa nerada vzdávam predstavy bohatého výberu jedál, pohľadu na krásne pečivo, iskriace víno.
Stojí mi to za to?

Vlastne, je tu ospravedlnenie nad iné vhodné. Láska prechádza žalúdkom. Tak ako inak osláviť sviatky? Priam jedením.
Ono sa potom ukáže, že miesto mierumilovnej nálady máme trpký pocit, že zas je všetko preč a sviatočný pocit sa nedostavil, zato sa ozýva žlčník, žalúdok, slinivka, brucho, presne to, čo sme usilovne uspokojovali.

A duša ?
Koľko hodín mesačne odpracujeme, aby sme naplnili dušu?

Áno, na to stačí hustilka)))