Ráno..

Vstala som skôr ako všetci ostatní. Vonku je napadaný sneh. Ráno ako každé iné a predsa rozdielne.

Zohriala som zbytok slepačieho vývaru a hodila do neho granule. "Potvora rozmaznaná už by jedol len rezne, pomyslela som si," dávajúc jedlo psovi do misky.
"Venčenie nechám na mladého, odchádzajú, tak nech si vybehne s ním troška skôr."

Naplnila som.kanvicu vodou. Kým zapískala pripravila som riedku praženicu, natrela na maslove chlebíky, nakrájala rajčiny.
A keď rozvoniaval bylinkový čaj a káva s mliekom pre mladšieho, sadla som si k nim, vychutnať posledné chvíle.

Ale dnes ... dnes myšlienky lietali ako stádo splašených koní, myslela som na náš nočný rozhovor, na správu, ktorú som včera odoslala aj na tú krásnu odpoveď, ktorú som dostala.

Nasadla som do novej loďky, ktorú sme stavali veľmi dlho a aj keď som myslela, že nikdy nevypláva na more, predsa len napla plachty a zdvihla kotvu.

Snáď nikdy nebudeme potrebovať záchranné člny.

No a už je to tu!!! Už som miesto ďakujem, napisala za pochvalu za nechty fakujem. DDD

Krásne ráno blogeri )))

https://youtu.be/QBTaRi0xo5Y