Dve tváre..

Niektorí ľudia proste majú dve tváre a nikdy nebudú iní. Môže sa aj zdať, že pochopili, že sa poučili. Napriek tomu, že sa tak tvária, ba že dokonca tomu možno aj v okamihu, keď vravia, prepáč choval som sa ako debil, veria, že snáď už pochopili, že sú veci, čo sa nerobia, tak práve v tom okamihu, v tej chvíli, keď už im uveríte, že sa zmenili, vypália vám jednu pomyselnú, ktorá zabolí ako pravá a vy v tej chvíli sedíte a nechápete.

Ivana sedela a lapala po dychu, keď zbadala Milanov inzerát. " Hľadám svoju vílu. Malú i veľkú. Nežnú i vášnivú."
"Wtf?" - pomyslela si.
"Ako je normálny? Veď to podával včera ráno! Načo ju potom v ten istý deň večer žiadal, aby mu dala čas, ak mu čas chce dať? To má akože čakať až jej oznámi, že sa chce oženiť s inou?"

V tej chvíli pochopila, že tohoto človeka nechce už ani vidieť a otočila loď svojho žitia iným smerom, ale predsa sa len spýtala všetky vyslovené otázky aj jeho.
Odpoveďou jej bolo: " Nepýtal som sa na tvoj názor."

"Nemať názor na to, čo sa týkalo aj jej? Koľko času jej chcel ukradnúť tento človek bez chrbtovej kosti?"

Nepochopila...