Sladké sníčky

Nie som spoločenská. Napriek tomu sa mi snívalo, že sa bavím rozhovormi prechádzajúc sa medzi niekoľkými ľuďmi, a cítim sa dobre. Kým neuvidím Jeho. Usmieva sa s nadhľadom, pasie sa na mojich rozpakoch.

Pred rokmi, keď už som vedela, že spolu nebudeme, povedala som mu veľmi veľa hnusných slov, zraňovala som ho, ako to len ženy vedia. Podpásovo a osobne. Zbytočné reči o jeho nepotencii. Načo riešiť. Lenže aj moja zranená pýcha potrebovala satisfakciu. Kopnúť loptu na súperovu polovicu ihriska, tak nás to učili...

A tu sa mi usmieva, pokojný ako Tichý oceán, skoro tak aj veľký, bezbrehý vo svojej suverenite. Pritúli ma a mám pocit, že všetko je v poriadku, že som tu správne, na jedinom patričnom mieste, ako keď zapadne dielik puzzle kam má.
Zobudila som sa, pozrela na budík. Pol tretej, super, to ešte dosnívam, som zvedavá, ako to bude pokračovať. Ponorila som sa do tepla a snažila sa nájsť stratené náručie.

Prebrala som sa za svetla neskorého rána, privalená a pridusená obrovským chlpatým medveďom, objímajúc ho ako o život.
Aj januárové ráno môže začať pekne.